Astorova večná láska
Astorova večná láska
Ahojte, volám sa Astor, mám okolo 4- roch rokov a som kríženec labradora a stafforda. Prvý krát som sa ocitol v útulku pred dvomi rokmi. Ľudia z Karanténnej stanice ma odchytili pri rómskej osade. Poviem Vám, nemali to so mnou ľahké, lebo som bol dosť agresívny a podráždený. Pomaly som prešiel do útulku, kde som si časom zvykol. Mal som tam svoj dočastný domov, deti a psy s ktorými som chodil von a spolu sme sa hrali. Zvlášť som si obľúbil jedného chlapca, lebo chodil najčastejšie so mnou na prechádzku. Chlapec si ma neskôr adoptoval. Zo začiatku som chodil na dlhé prechádzky no neskôr sa to zmenilo. Často som býval doma celé dni zavretý a sám. Už so mnou nechodil na dlhé prechádzky iba sa vycikať a vykakať a to bolo všetko. No ja som ho mal rád a stále som naňho myslel, hoci on na mňa už nie. Neskôr, odišiel na strednú školu, do iného mesta , a ja som zostával s jeho mamou, ktorá ma nemala rada a neochotne ma venčila. Postupne si chlapec našiel iné záujmi (už ani nechodil do útulku), a keď ma nemalna dlhšie kam dať, dal ma opäť do útulku, no po čase si po mňa opäť prišiel. Alebo som zostával doma sám a venčiť ma chodili úplne cudzí ľudia. Stával som sa chlapcovou ťarchou a jeho mama trvala na mojom utratení. Potom, jedného dňa prišli po mňa, boli to deti z útulku, odviezli ma od neho a to navždy. Od vtedy som chlapca nevidel, ale často naňho myslím, čo asi tak robí, kde je a či aj on na mňa myslí. Stále mám toho chlapca najradšej zo všetkého na Zemi, život u neho bol pre mňa tým najkrajším, čo som zažil. Ale čakám aj na nových majiteľov, čo ma budú mať radi minimálne tak ako ma majú radi teraz v útulku...
Poznámka autorki: Prosím Vás, ukážte Astorovi, že existuje aj lepší život ako s týmto nezodpovedným chlapcom alebo v útulkovej voliére. Ďakujem, Martina Kukurová
(na obrázku pes Astor)