Príbeh o Dorotke a Tessinke- Kessinke
3. 7. 2007
Príbeh o Dorotke a malej Tessinke
Jedného aprílového dňa roku 2005, prišiel do útulku manželský pár priniesol sučku vlčiaka spolu z jej tromi šteniatkami (dvomi psíkmi a sučičkou) , keďže sme boli „plný“ museli sme ich odmietnuť a poprosiť či si ich ešte chvíľku nemôže ponechať, asi o týždeň opäť doniesli malú sučku spolu s jej mamou. Nemohli si ju už nechať, lebo sa nezniesla s ich psom. Dospelú sučku sme nazvali Dorotka a malú sučku Tessinka.
Koncom mája 2005 si v ten istý týždeň adoptovali Tessinku i Dorotku.
Dorotka odišla do Žiaru nad Hronom a Tessinka na majer v Banskej Štiavnici. Asi o dva týždne na to čo si adoptovali malú ryšavú sučku Tessinku, sme dostali od jej nových majiteľov správu, že im ušla. Všetci boli veľmi smutný a veľmi často sa nám v útulku stávala, že sme uvažovali kde asi je a čo asi robí „to malé šteniatko“, smútila za ním hlavne Maťa, vedela som, že by dala čokoľvek za to aby ho ešte raz uvidela.
1. časť , Dorotka
Počas leta 2006 sme v rámci nášho projektu pozerania psíkov sa vydali navštíviť i Dorotku ktorá bývala v Žiari nad Hronom. Toto je rozhovor z návštevy:
My:“ Dobrý deň, sme z útulku z Banskej Štiavnice, vy ste si adoptovali asi pred rokom sučku- vlčiačku z útulku?“
Oni: „Nie, mi to určite nie sme, asi máte zlú adresu“ už-už zabuchla mladá pani dvere ale vtom Maťa, ktorá mala Dorotku i Tessinku veľmi rada, sa nedala odbiť: „Dorotku, naozaj ste o nej nepočuli?“
Oni: „Jáj Dorotu, ale tú už nemáme.“
Maťa: „ A kde je ?“
Oni: „ No viete, mi už máme troch vlčiakov, a Dorotka bola okrem toho aj kotná a tak sme cez internet našli ľudí zo Žiliny, čo si ju zobrali. Má sa u nich dobre, už aj odchovala štence“
Ja: „ A náhodou , neviete ich meno alebo adresu, lebo mi takto kontrolujeme psíkova keď pôjdeme do Žiliny...“
Mladá pani mi skočila do reči: „ Nie nevieme a ak dovolíte, dovidenia“ a pani zabuchla dvere.
Maťa zanadávala a spýtala sa, nikoho konkrétneho: „Tak načo si ju teda brali, keď majú troch vlčiakov?“
To bolo to posledné, čo sme počuli o našej krásnej vlčiačke Dorote.
2. časť, prekvapiví objav
Začiatkom januára, presnejšie 21.1 2007, naša teta doniesla do útulku pomerne mladú sučku, povedala nám: „ Našla som ju v lese na Trojičnom kopci, dva dni tam zavíjala ale nikto sa tam neprišiel pozrieť, len teraz mi zavolali policajti“ Bola uviazaná na krátkej hrubej reťazi.
Hneď v ten deň, som ju ja a Maťka zobrali na prechádzku, volali sme na ňu a skúšali ako sa asi volá, nereagovala na nič konkrétne, iba na každé slovo čo sa končilo na „-na“ ako napríklad: Lussina, Pollyna,.... Kessina, napadlo nás a tak, keďže nás iné originálnejšie meno pre ryšavú vlčiačku nenapadalo nazvali sme ju Kessina. Už v ten deň som sa pohrávala s myšlienkou zakričať na ňu: „Tessina“, ale rozmýšľala som, že by asi Maťka zosmutnela.
Na druhý deň sme ju spolu s Maťkou zobrali na vyšetrenie k nášmu doktorovi, síce už nebol naším veterinárom ale má ako veterinár na starosti Karanténu a postup je taký, že pes je v Karanténe 28 dní a potom ide do útulku, ale keďže v Karanténe mali plné a našli sme ju mi a nie policajti prešla rovno do útulku.
Doktor určil že má 1- 1,5 roka...
O týždeň, už ani neviem ako, sme sa na poslednej prechádzke s „Hyenkami“, ja, Maťka a jej staršia sestra Evka dostali k otázke: „ Čo keď je Tessinka Kessinka?“ hneď sme zavolali doktorovi , že čo si o tom myslí veď :
- správa sa ako Dorota, Tessinkina mama
- vyzerá ako Tessinka alebo Dorota
- a môže mať približne rovnako rokov
Doktor si to myslel tiež, veď ak ju niekto ako šteňa našiel, tak teraz sa jej možno naopak chcel zbaviť. Nikdy sa to síce nedozvieme, ale mi veríme tomu, že je to naša malá Tessinka. (Na obrázku sučka Kessina, ktorá dnes už má nový domov)
Elys Montilla
Komentáře
Přehled komentářů
No je to pekný príbeh dosť dobrý ale aj dlhý . Viete čo?, Je to pravda??
No..
(Veronika Krnáčová, 4. 7. 2009 19:42)