Tinin príbeh
Tinin príbeh
Ahojte, volám sa Tina, mám viac ako 3 roky a za svoj život som ešte nezažila veľa pekného. Tak toto je môj príbeh:
Prvé chvíle svojho života som prežila v Karanténnej stanici, tam som sa aj narodila mojej mame- vlčiačke Sandy.
Odtiaľ si ma adoptovali do Skautského domu v Banskej Štiavnici.
Spočiatku som sa tam bolo dobre, až na nie zrovna chutnú stravu. Bola som tam šťastná, voľná a hrali sa tam so mnou deti- hádzali loptičky ! Ale ako som ástla, deti prichádzali menej a menej a často som zostávala sama. Ja som spoločenský pes, a toto sa mi veľmi nepáčilo. Jedného dňa môj pán priniesol veľké kusy železa, z ktorých pozváral takú čudnú klietku...Vtedy som však ešte netušila, že v nej strávim väčšinu svojho života, a že ju budem tak nenávidieť. Potom ma vložil do tej klietky- voliéri. Keď odchádzal strašne som kňučala. Na druhý deň som ho čakala, ale on neprišiel, neprišiel sa so mnou pohrať, zahádzať mi loptičku. Raz za čas mi prišiel vymeniť vonu, a dal mi za hrsť granúl. Tou svojou ignoráciou mi trhal srdce. Nikdy som sa nezmierila s tým, že moju lásku k nemu zavrel do klietky. Bola som tam zavretá dlhé dni, týždne, mesiace, ba dokonca aj rok. Kým neprišiel neznámi chlapec, ktorého som zaujímala. Musím sa priznať, že pár krát som mu ušla, ale potom čo som tam prežili, aom chcela odtiaľ čo najskôr preč. Pri mojom poslednom úteku ma odchytili ochranári zvierat,tý istý ako pred rokmi. V útulku som sa ocitla, zase tak mnou nenávidenej voliére. V útulku som mala šteniatka, ktoré sa mi rýchlo rozpŕchli do sveta. A opäť so zostala sama, no napriek tomu, ma tam mali radi, chodili so mnou na prechádzky a hádzali mi loptičky. Tak to chodili deň čo deň, až prišiel ďalší rok.
Jedného dňa prišiel pán, ktorému som sa páčila, a nevadilo mu moje neustále hopkanie vo voliére. vybral si ma na stráženie do firmy, aj keď ja som priateľský tip.
Bola som tam pustená, ale neboli tam deti. No zvykla som si. Jedného dňa si priviedol môj pán šteniatko dobermaníka. Mala som ho rada ako vlastné šteňa, bola som k nemu ozaj dobrá, aj keď som stratila kvôli nemu všetky svoje privilégiá. Kým ja som spala vonku, on sa rozvaloval voo vnútri.. Ale spanie mi nikdy nevadilo. Keď Rony, tak sa doberman, volal vyrástol, tak si ho majiteľ zobral domov. A mne priniesli nového psa, bol milý, ale ja sm ho napriek tomu rada nemala.Znovu som mala šteniatka. Ľudia majú radšej šteniatka, ako dospelé psi. A tak, sa rozhodli, že ma opäť zavrú do voliéri, do voliéri v ktorej som sa možno narodila, do voliéri v Karanténnej stanici v banskej Štiavnici, do voliéri v ktorú som tak nenávidela.
Ocitla som sa na začiatku o takmer 4 roky staršia, a zase Vás prosím o Vašu lásku a o nový domov, prosím vyslobodte moju lásku z voliéri.
Vaša Tina
Napísala Evka Kukurová.
( na obrázku je sučka Tinka)
Komentáře
Přehled komentářů
Ano Ano ja by som si nevedela predstaviť život v kllietke :( :( :(
Možno by som mala záujem..
(Karolinušh, 5. 1. 2011 13:43)Možno by som mala o Tinku záujem . My sme tiež priaťeľský a máme aj dieta ktore miluje zvieratkka.
:( :(
(Karolinušh, 5. 1. 2011 13:45)